O registri dlžníkov
Szilárd Bodon Keď počujeme o registri dlžníkov, prvá vec, ktorá nám napadne, je, že to musí byť niečo negatívne. Nikto by nechcel byť menovaný v takom registri. Ale z akého dôvodu vznikol a ako dlho sa v ňom môžu dlžníci ocitnúť? Na tieto otázky sa pokúsime nájsť odpovede v tomto článku.
Z akého dôvodu vznikol tzv. register dlžníkov?
V zmysle zákona č. 483/2001 o bankách sa v roku 2004 banky rozhodli, že vytvoria Spoločný register bankových informácii (SRBI). Hlavnými účelmi boli:
- uzatváranie a vykonanie obchodov s klientmi
- preverovanie bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny klientov.
Hlavným cieľom existencie registra pre banky je, aby vedeli, či žiadateľ už disponuje úvermi v iných finančných inštitúciách. Ďalšou výhodou je, že banky dostanú informácie o dôveryhodnosti, finančnej disciplíne žiadateľa. Banky nerady poskytnú úver niekomu, kto mešká s mesačnou splátkou alebo je zadlžený.
Register je však výhodný aj pre žiadateľov. Tým, že v registri sú evidované všetky úvery klienta, systém reguluje mieru zadlženia klienta, čím ho chráni pred zadlženosťou a neschopnosťou platiť splátky veriteľom.
Ako funguje register dlžníkov?
Banky poskytujú údaje o klientoch, ktorí od nich dostali úver, a zároveň fungujú aj ako užívatelia. Je dôležité poznamenať, že banky poskytujú nielen záporné, ale aj kladné informácie o všetkých úverových produktoch, ktoré boli klientovi poskytnuté.
Vyhodnotením týchto informácií banky hodnotia rizikovosť klienta a to im pomôže pri schvaľovacom procese. Je samozrejmosťou, že banky uprednostňujú klientov s pozitívnou úverovou históriou.
Všetky informácie v registri sú uložené 5 rokov po skončení zmluvného vzťahu medzi klientom a bankou.
To je všetko ohľadne registru dlžníkov?
Nie, v roku 2006 vznikol Nebankový register klientskych informácií (NRKI). Ten sa špecializuje na výmenu informácií ohľadom splátkových kontraktoch, kreditných kariet a nesplátkových operácií medzi klientmi a nebankovými spoločnosťami.
Od minulého roku v plnom rozsahu funguje výmena dát medzi SRBI a NRKI. To zabezpečí, aby finančné inštitúcie mali k dispozícii informácie z viac než 90 % úverového trhu na Slovensku pri kontrole kredibility žiadateľa.
Kto spravuje informácie v registroch SRBI a NRKI, štát alebo súkromná spoločnosť?
Prevádzkovateľom oboch registrov je CRIF – Slovak Credit Bureau. Spracúvaním dát je poverená ich materská firma, renomovaná talianska spoločnosť CRIF. Z tejto informácie je jednoznačné, že dáta ohľadom každého jednotlivca na Slovensku sú spracované súkromnou spoločnosťou, štát nemá s nimi nič spoločné.
Rekapitulácia
Teraz už vidíme, že aj pre nás môže byť výhodné, že údaje o nás, o našich úveroch, platobných zvykov sú niekde evidované, lebo ak by sme sa chceli zadlžiť, banky by nám to nedovolili, lebo vidia všetky úvery, v ktorých figurujeme ako dlžníci, spoludlžníci, spolužiadatelia alebo ručitelia.
Na druhej strane môže byť trochu nepríjemné vedieť, že toľko informácií o nás je evidovaných v databázach v zahraničnej súkromnej firme. Aj za to, aby sme zistili, či sme v registri uvedení, musíme zaplatiť administratívny poplatok.
